Hladina španielskej priehrady Lindoso klesla takmer na dno a odhalila trosky „dediny duchov“ Acerado. Napriek tomu, že to môže na prvý pohľad pôsobiť ako dávna história, svoje domovy muselo 120 obyvateľov definitívne opustiť až v roku 1992.
Rozhodnutie o postavení vodnej elektrárne as ňou vybudovanie priehrady síce padlo už v roku 1968, trvalo dlhé roky, kým sa vláde podarilo obyvateľov dediny Acerado vysťahovať. Niektorí nakoniec kývli na finančnú kompenzáciu, zvyšok po rokoch márnych vyjednávaní dostal prostý príkaz opustiť svoje domy.
Stavidlá priehrada s elektrárňou definitívne uzavrela 8. januára 1992. Rýchlemu naplneniu pomohli silné dažde, ktoré prakticky počas pár dní pochovali Acerado a ďalšie štyri neďaleké dediny – O Bao, Buscalque, A Reloeira a Lantemil – pod vodou.
Lenže zatiaľ čo Acerado bolo v čase zaplavenia už bez ľudí, časť obyvateľov zvyšných dedín s vysťahovaním stále váhala. Kvôli nečakanej rýchlosti napúšťania nádrže tak zo svojich domov stačili zachrániť len to najnutnejšie a mohli len sledovať, ako sa kúria ich domáce zvieratá, opisuje španielsky server The Local.
Raz za pár rokov, keď hladina priehrady výraznejšie klesne, vykuknú niektoré zatopené domy opäť nad hladinu. Tentoraz je však hladina taká nízka, že je možné sa medzi nimi aj prechádzať. Odkrýva sa tak zaujímavý, až hororový pohľad vyvolávajúci dojem, ako by aj ľudia z Acerada svoje domy opustili z hodiny na hodinu. Na stole zanechali rozpitú fľašu vína, v garáži auto…
