Už dosť bolo stresu, nútených nadčasov, preplnených ulíc a života v stiesnených bytoch vo veľkomestách. Mladí Číňania z vyšších manažérskych pozícií utekajú späť ku koreňom – sťahujú sa na vidiek a objavujú nový zmysel života v obrábaní prenajatých políčok. Prácu v poľnohospodárstve sa pritom učia narýchlo z inštruktážnych videí.
Mala dobre platenú prácu v nadnárodnej spoločnosti v Šanghaji, všetko ale hodila za hlavu a odišla pestovať zeleninu. Rovnako ako Chu S‘-čchin mnoho mladých Číňanov uteká pred stresom veľkých miest na vidiek.
Tridsiatnica opustila kariéru, vďaka ktorej si mohla dovoliť jesť v reštauráciách a chodiť na večierky. Uprostred svietiacich mrakodrapov, kde žije ďalších 25 miliónov ľudí, jej ale niečo chýbalo. Chýbala „korene“. Unavená zbesilým tempom pracovného kolotoča sa pred pár rokmi Chu S‘-čchin rozhodla z neho vystúpiť a dala prednosť obyčajným radostiam života na vidieku.
„Ako mnoho ďalších som dospela k bodu, keď už ma materiálny komfort nedokázal motivovať. Hlboko vo vnútri už sme neboli s našimi životmi spokojní. Pýtali sme sa, čo je zmyslom nášho života. Prečo ráno vstať?“ hovorí Chu S‘-čchin.
Až do 80. rokov 20. storočia bola Čína prevažne poľnohospodárskou krajinou, veľké zmeny a zvrat v trende ale priniesol hospodársky rozvoj. Výsledkom je rastúca urbanizácia, ktorá pozdvihla niekoľko sto miliónov ľudí z extrémnej chudoby, a zrod modernej ekonomiky orientovanej na spotrebiteľov. Po dosiahnutí určitej životnej úrovne sa postoj ľudí začína meniť.
Prázdno vo vnútri
Nekonečné nadčasy, preplnená hromadná doprava, rast životných nákladov, tlak rodičov na „úspech“ a na manželstvo a deti. Mnoho mladých je z takého životného štýlu unavených. Niekedy ich omrzel natoľko, že radšej len leží doma, než by sa naháňali za spoločenským úspechom. Pre tento prístup sa vžilo obrazné označenie „doska“.
„Navonok som vyzerala šťastná, vo vnútri bolo prázdno,“ opisuje svoje niekdajšie rozpoloženie Chu S‘-čchin, ktorá viedla marketing a zásobovanie v spoločnostiach L’Oréal a Décathlon.
Teraz stavia batáty, fazuľu a ďalšiu bio zeleninu na prevažne poľnohospodárskom ostrove Čchung-ming v ústí rieky Jang-c‘-ťiang. Pozemky na rozľahlom ostrove si prenajímajú priatelia s rovnakými ideálmi. Chu S‘-čchin je plná energie a len ťažko krotí svoje nadšenie, keď z pôdy vyrýva batáty a ochutnáva cirok.
Je jednou z tých, ktoré vláda označuje za „nových poľnohospodárov“. Sú to väčšinou mladí vzdelaní ľudia, ktorí do poľnohospodárstva vnášajú nové nápady aj svoju znalosť sociálnych sietí alebo online predaja. Podľa oficiálnych údajov ich je 20 miliónov.
Podľa rodičov je to krok späť
Vládu teší, že sa poľnohospodárstvu venujú mladí ľudia so znalosťami technológií a obchodu. Pre Liang Fu-nua, ktorému je 34 rokov, je prioritou hlavne pokojnejší život. Tento bývalý manažér v reklame prišiel na ostrov Čchung-ming pred niekoľkými rokmi kvôli prepracovaniu.
„Naša generácia je pod obrovským tlakom. Pre ľudí, ktorí zostanú v meste, v podstate nie je úniku. Všetci okolo nich neustále hovoria o kúpe domu, auta, svadbe. Ako keby to boli jediné symboly úspechu a iná cesta neexistovala,“ vysvetľuje Liang Fu-na.
Po príchode na ostrov sa rýchlo musel naučiť základy poľnohospodárstva. Pomohli mu s tým jeho noví susedia aj inštruktážne videá na internete. Dodatočný príjem si zaistil prácou cez internet pre charitatívnu organizáciu.
Užíva si život bez stresu a uvedomil si, ako málo spotrebného tovaru naozaj potrebuje. Jej len biozeleninu, ktorú si sám vypestuje, cíti sa zdravšia a chodí menej často k lekárom.
Najväčšou výzvou pre týchto mladých ľudí ale zostáva presvedčiť vlastných rodičov.
Rodičia Chu S‘-čchin považujú jej voľbu životného štýlu za „krok späť“. Ona si ale za svojím rozhodnutím stojí a práve rokuje o dlhodobom prenájme v provincii Če-ťiang, aby mohla založiť svoju vlastnú farmu. Mladá žena verí, že prvýkrát zaseje už budúci rok na jar.
„Vystúpila som zo svojej komfortnej zóny, aby som sa vydala do neznáma bez toho, aby som vedela, čo tam nájdem. Dnes už môžem povedať, že toho viem o živote viac,“ uzatvára Chu S‘-čchin.
