Katarína sa vydávala mladá, z lásky a po štvorročnom vzťahu. Žiadne obavy ani strach sobáša nepredchádzali, a o to viac ju preto prekvapilo, ako sa už týždeň po svadbe jej život otočil úplne iným smerom.
„Môj bývalý manžel nebol Čech, pochádzal z Azerbajdžanu, ale vzhľadom na to, že žil v Česku od detstva, bola som si istá, že žiadnu ‚horúcu hlavu‘ určite mať nebude. Predsa len sme spolu do našej svadby chodili celé štyri roky,“ hovorí na úvod Katarína, pre ktorú bol jej partner dokonalý. „Pred svadbou som nepociťovala z jeho strany žiadne manipulatívne praktiky, ale keď to teraz spätne vezmem, už vtedy mi mal v hlave svietiť veľký červený výkričník.“
Manžel Kataríny si prial, aby sa jeho žena nemalovala, nesmela nosiť vyzývavé oblečenie ani na seba nijako upozorňovať. Vraj preto, aby ju mal len pre seba. „Hovorila som si, že je to až neuveriteľné, ako veľmi ma má rád. A tak bolo všetko, čo mi povedal alebo si prial, sväté. Preto som ani nepremýšľala nad tým, že sme sa hneď po svadbe presťahovali na Nový Zéland,“ spomína Katarína. Hneď od prvého týždňa v novom bydlisku a na druhom konci sveta sa Kataríne otočil život hore nohami. „Manžel mi zabavil telefón s tým, že chce, aby som nebola smutná a nepísala si tak často s rodičmi. Proste aby som si rýchlejšie odvykla na život bez nich. Vlastne mi tým opäť dával do hlavy to, že to robí s dobrým úmyslom a v môj prospech.“
Týždeň za týždňom sa situácia a vzťah Kataríny s jej manželom zhoršovali. „Bola som peskovaná za každú blbosť. Zle umytý riad, neskorší príchod spráca, a nakoniec aj to, že som sa raz v noci rozhodla vziať si svoj telefón späť,“ spomína Kateřina a dodáva: „Vtedy prišla aj prvá facka. A s ňou nasledovali aj ďalšie rany…“
Katarína nespoznávala ani seba, ani svojho muža. „Hovorila som si, ako mu môžem dovoliť, aby sa ku mne takto správal? Ale nakoniec som si každý taký jeho výpad voči mne začala ospravedlňovať. Máme životnú zmenu, hovorila som si. Sme na druhom konci sveta, bez pomoci, on bez práce, s minimom peňazí na účte…“
Útoky zo strany manžela boli stále častejšie a situácia sa neustále zhoršovala a Katarína hľadala vinu najčastejšie pri sebe. Dôvod na útek od násilného muža ale nakoniec prišiel. „Posledná kvapka prišla, keď ma nechcel pustiť do práce a začal ma škrtiť. Vtedy som bežala do internetovej kaviarne, konečne všetko povedala rodičom, a nakoniec išla celú vec nahlásiť políciu. Po pol roku na Novom Zélande som sa vrátila domov, manžel ma za mesiac nasledoval,“ rozpráva Kateřina.
Svojho muža vzala Katarína späť. „Ospravedlnil sa s tým, že tam toho bolo naňho veľa. Stres z práce, z peňazí, z toho, či nám predĺžia víza, o ktoré som nestála. Skrátka ma zase ukecal, a aj keď som vedela, že to bude zase rovnaké, nechcela som to vzdať.“ Vzťah manželov trval celé nasledujúce dva roky. „Bolo to také to klasické – niečo urobil, ja som odišla k rodičom, on poslal kvety, ospravedlňoval sa a ja som ho vzala späť. Vedela som, že ten vzťah nemá zmysel, ani som v ňom nechcela ďalej byť, ale nevedela som, ako odísť a či mi to za to vlastne stojí. Čakala som na nejaký impulz a ten nakoniec prišiel.“
Katarína sa v práci zoznámila s iným mužom, zverila sa mu so všetkým a on sa stal impulzom k tomu, aby konečne zo vzťahu s manželom odišla. „Napriek tomu, že ani rozvod nemal úplne hladký priebeh a manžel rozvodové papiere nechcel podpísať, nakoniec prestal robiť problémy. Odvtedy som ho už nikdy nevidela.“
Šok a nakumulovaný stres z nevydareného manželstva sa dostavili pol roka po rozvode. „Padli na mňa stavy úzkosti, nemohla som vstať z postele, celé dni som len plakala a nevedela prečo,“ spomína Katarína a na záver dodáva: „Môj priateľ ma popostrčil, či nechcem začať písať blog, a tak som najprv písala o veciach bežných dní – cez víkendové raňajky alebo o tom, kam ísť na výlet. Jedného dňa som si ale povedala, že sa z toho všetkého skúsim vypísať. Z tých svojich stavov a smútkov. Napísala som článok o svojom nevydarenom manželstve a prišlo mi veľa príbehov, ktorým som tak veľmi rozumela, že som sa rozhodla to všetko spísať do knihy. Knihy, ktorá aj keby mohla pomôcť jednej jedinej dievčine, tak mi to za to stojí. Som vďačná za iniciatívu IKEA a ich priezkom a chuť o tejto bolestivej téme hovoriť
