Jar v záhrade prináša aj takú ušľachtilú činnosť, akou je záchrana ovocných stromov. Pod tým môžeme rozumieť viaceré jarné práce, ale nám ide najmä o vrúbľovanie. Vrúbľovanie poznáme aj pod pojmom štiepenie stromov. Chceme dosiahnuť ich vegetatívne rozmnožovanie a preniesť jednoročný výhon s pukmi z vrúbľa na podpník. Vrúbeľ má pritom charakter ušľachtilej odrody a je závislý od ročného obdobia. Dnes sa podrobne venujeme jarnému vrúbľovaniu.
Úspešné vrúbľovanie je jarné vrúbľovanie
Môžeme vykonať aj predjarné alebo letné vrúbľovanie, ale najlepšie výsledky predpokladá práve jarné. Vykonávame ho v termíne od konca februára najneskôr do mája. Hlavnou podmienkou je priaznivá teplota bez veterného a daždivého počasia. Jarnému vrúbľovaniu podlieha len niekoľko typov drevín, no v zásade sa na túto činnosť treba pripraviť už v zime. Teda v čase vegetačného pokoja uskutočňuje prípravu výhonkov. Odber vrúbľov praktizujme v decembri alebo v januári. Získavame vyzreté výhony na vrúble, ktoré najlepšie uskladníme v chladných miestnostiach pri teplote okolo 0 °C.
Pozor na kvalitu vrúbľov. Tú ak podceníme hneď v začiatku, celý proces stráca na význame. Odoberanie vrúbľov uskutočňujeme len z vitálnych, dobre rodiacich stromov. Na výhone treba bádať zdarné púčiky. Dobrý efekt dosiahneme, keď si na vrúble vyčleníme časť vonkajšej presvetlenej koruny.
Vrúbľovanie len pre isté typy drevín
Pri jarnom vrúbľovaní sa najviac skloňujú ovocné dreviny kôstkovín a jadrovín. Z kôstkovín sú to čerešne, višne, slivky a marhule. Ich jarné vrúbľovanie veľmi závisí od termínu odobratia vrúbľov, ktoré by nemalo byť neskôr ako v novembri. Pri jadrovinách môžeme využiť aj neskorší termín, a to do konca februára.
Ako vrúbľovať?
To, ako vrúbľujeme, závisí od sezónneho charakteru. V období prúdenia miazgy už možno využiť všetky známe spôsoby, no základným je kopulačný rez. Vykonávame vrúbľovanie za kôru, do boku či Tittelov spôsob. Pri kopulačnom reze dbáme, aby výhon dosahoval hrúbku 10 mm a rez bol dlhý približne 30 mm. Vrúble zaväzujeme štepárskou páskou a ošetríme voskom alebo dobre priľnavým balzamom.
Počas vegetácie sa najviac osvedčuje vrúbľovanie pod kôru. Dbáme na to, aby bol podpník hrubší ako vrúbeľ. Základom je správne prerezanie kôry podpníka. Uskutočňujeme ju na jeho vrchole po boku pri vertikálnom prerezaní kôry. Kôru ďalej oddelíme od dreva. Vrúbeľ zrezávame šikmým rezom a na opačnej strane kratším rezom. Vrúbeľ už len zasunieme pod kôru, ale nie príliš hlboko. Priviažeme ho a skrátime na max. 5 púčikov. V závere ošetríme, aby nepodliehal chorobám.
Na vrúbľovanie sa odporúčame pripraviť aj praktickým balíkom základného sortimentu. Pozostáva z klieští, vrúbľovacej pásky, nožníc a z ošetrujúceho prípravku.
